Obec Širákov – poloha, prírodné pomery a charakter krajiny

Širákov sa nachádza v Ipeľskej kotline, pri juhovýchodnom okraji západnej časti Krupinskej planiny. Južná časť územia obce má charakter mierne zvlnených pahorkatín, tvorených najmä mladšími treťohornými usadeninami. Naopak, severná časť územia prudko stúpa do výšky – ide o okrajový hrebeň s podložím z andezitických tufitov, čo je hornina sopečného pôvodu. Krajina je prevažne zalesnená dubinami, pričom pôdne pomery sa líšia podľa nadmorskej výšky – vyššie polohy sú pokryté hnedými lesnými pôdami, zatiaľ čo v odlesnených nížinách sa vyskytujú hnedozeme.

Historický vývoj

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1303, keď sa v historických dokumentoch objavuje ako Kezew. Názov obce sa v priebehu storočí menil – objavili sa podoby ako Syrok, Syrak, Sirak, Sirákov či Felkezew. Táto pestrosť názvov odráža zložité vlastnícke a správne dejiny regiónu.

Najstaršia, aj keď len nepriamou formou, zmienka o osídlení tejto oblasti pochádza už z roku 1270, keď sa pri vyznačovaní hraníc neďalekých Selian spomínajú ako susedia šľachtici z rodu de Kezu. Tí boli pôvodne poddanými veľkej materskej obce Kosihy, ktorej územie zahŕňalo aj dnešný Širákov a Ďurkovce.

Začiatkom 14. storočia sa majetky v tejto oblasti dostali do rúk Laurentia, syna Gedecha, zakladateľa miestneho šľachtického rodu. V roku 1339 sa na chvíľu stal majiteľom aj kráľovský dvoran Ladislaus Zwnyog, no po námietkach pôvodného majiteľa bola táto donácia zrušená.

V 14. a 15. storočí boli tunajšie šľachtické rody zapojené do viacerých majetkových sporov, najmä o pozemky, mlyny a okolitú pôdu. Obec patrila viacerým vetvám zemanov, z ktorých niektoré pretrvávali celé generácie. V listinách sa spomínajú aj spory so zemanmi z neďalekých, dnes už zaniknutých obcí ako Čechy či Inanch.

V 16. a 17. storočí, počas tureckého obdobia, nie sú k dispozícii takmer žiadne záznamy, čo pravdepodobne svedčí o úpadku alebo zániku niektorých osídlení v regióne. V roku 1715 sa už však Širákov uvádza ako zemianska obec, čo znamená, že väčšina pôdy bola v rukách šľachty a obyvateľstvo tvorili poddaní.

V 19. storočí obec vlastnili viaceré zemianske rody, napríklad Beróczovci, Szabó či Lábody, a miestni obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a vinohradníctvom – tieto činnosti pretrvali až do 20. storočia.

Pamätihodnosti a zaujímavosti

V obci sa zachovalo niekoľko pôvodných kamenných domov z 19. storočia s typickou valbovou strechou zo slamy, ktoré boli postavené tak, aby presahovali do dvora a boli podopreté drevenými stĺpmi.

Medzi sakrálne pamiatky patrí rímsko-katolícka kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie, zvonica na cintoríne a viacero prícestných krížov a kaplniek, ktoré dotvárajú duchovný obraz obce.

Osobnosti

Z významných rodákov možno spomenúť Jána Valentiniho (1782 – 1852) – náboženského spisovateľa a cirkevného hodnostára, ktorý pôsobil na viacerých miestach Uhorska.